
Králiky sú skvelé domáce zvieratá, ale ako každý živý tvor, potrebujú určité podmienky, aby boli zdravé a šťastné. V tomto článku sa dozviete, čo starostlivosť o králika obnáša. Existuje mnoho plemien králikov, rôznej veľkosti a farby a každý králik má svoju jedinečnú osobnosť. Podľa veľkosti sa králiky delia na trpasličie, malé, stredné a veľké a podľa dĺžky srsti na krátkosrsté a dlhosrsté. Medzi obľúbené králiky patria angorský králik, teddy, levík, zakrslý rex, kastorex, saténový krátkosrstý zakrslý králik, kašmírový zakrslý králik, líščí králik, holandský králik alebo zakrslý baran.
Pri správnom zaobchádzaní a socializácii sú z nich zvedavé, spoločenské, príjemné, učenlivé, tiché a jemné domáce zvieratká.
Králiky
zriedkavo hryzú, ale pri nesprávnej manipulácii môžu poškriabať
svojimi ostrými
pazúrmi
a silnými zadnými nohami. Nemusia sa venčiť, a keďže bežne
močia a vyprázdňujú sa na tom istom mieste, pomerne ľahko sa
naučia
používať
podstielku. Ich priemerná dĺžka života je 5
až 8 rokov
(malé
plemená
sa môžu dožiť 10
až 14 rokov)
a reprodukčný vek dosahujú vo veku 6 mesiacov.
ZAUJÍMAVÉ FAKTY O KRÁLIKOCH
- Králiky majú veľké uši, vďaka ktorým majú vynikajúci sluch. Uši slúžia králikom aj na reguláciu telesnej teploty.
- Tráviaci trakt králikov je prispôsobený na trávenie veľkého množstva vlákniny, ktorá je potrebným prvkom v ich strave.
- Králik denne vylúči veľké množstvo suchých, okrúhlych výkalov. V noci alebo v skorých ranných hodinách vylučujú aj špeciálny typ výkalov nazývaných cekotrofy. Cekotrofy sú mäkšie, lepkavejšie a tmavšie ako bežné výkaly a obsahujú živiny, ktoré vznikajú pri bakteriálnom kvasení (najmä niektoré bielkoviny a vitamíny B a K). Králiky jedia cekotropy, aby tieto živiny spätne absorbovali.
- Králiky majú dva páry horných rezákov (druhý pár je skrytý za prvým) a jeden pár dolných rezákov, skrytý pár horných rezákov je veľmi malý.
- Zuby králika (predné rezáky a zadné stoličky) rastú počas celého života zvieraťa a v prípade problémov môže byť potrebné, aby ich veterinárny lekár pravidelne obrusoval aby neprerastali. Poskytovanie neobmedzeného množstva sena pomáha predchádzať prerastaniu zubov, čo je u domácich králikov bežný stav.
VÝBER
KRÁLIKA
Pred
kúpou by ste si mali králika pozorne prezrieť. Zdravé
králiky
sú zvedavé,
radi skúmajú,
nemali by byť vychudnuté.
Ich stolica
by mala
byť
ako
suché,
okrúhle granule a nemala by byť mäkká
alebo prilepená na zadných
častiach
tela. Koža
a srsť by mali byť bez parazitov, ako sú blchy a ušné
roztoče
(spôsobujú tvorbu hrubého,
šupinatého
nánosu v ušiach a často zvýšenú
citlivosť
uší).
Oči
a nos by mali byť bez výtoku, ktorý by mohol naznačovať infekciu
dýchacích
ciest. Králičie rezáky (predné
zuby)
by nemali byť zlomené
ani
prerastené,
ďasná by nemali byť začervenané
(prirodzená
farba je svetloružová)
ani by na nich nemali byť zjavné
rany.
Informujte sa, či bol králik
kastrovaný.
Králiky sú vo všeobecnosti dobrými rodinnými miláčikmi pre rodiny s deťmi v školskom veku. Keďže králiky si môžu ľahko zlomiť chrbát alebo končatinu, nie sú dobrou voľbou pre rodiny s menšími deťmi. Králiky by sa nikdy nemali nechávať s malými deťmi bez dozoru dospelých.
ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE
Klietka
by
mala byť vyrobená z kovu, mala
by
králikovi umožniť
postaviť sa na zadné nohy bez toho, aby si udrel hlavu o vrch
klietky, mala by mať priestor na podstielku a priestor na odpočinok
a umožniť vám ľahké čistenie.
Klietku
umiestnite na
dobre
vetrané
miesto
ale
nie do prievanu.
Neodporúča sa umiestňovať králika
do suterénu resp. pivnice,
pretože je zvyčajne príliš vlhká a môže
spôsobiť
ochorenie dýchacích ciest. Nevystavujte
králika priamemu slnku a nenechávajte ho v lete
v prehriatej miestnosti, pretože môže dostať úpal.
Domáce králiky by nikdy nemali byť neustále držané v klietke. Potrebujú každodenný pohyb, aby zostali zdraví a aby sa zabránilo poruchám správania a poruchám pohybového aparátu. Ak nechcete dať svojmu králikovi voľný prístup do domu, môžete si kúpiť alebo vyrobiť ohrádku. Ohrádku môžete umiestniť aj von, aby mal králik prístup na trávnaté plochy, ale nikdy ho nenechávajte von bez dozoru a uistite sa, že králik z ohrádky neujde. Ak dovolíte králikovi voľný pohyb po dome, mali by ste priestor najskôr zabezpečiť. Zablokujte všetky únikové cesty zabezpečte všetky elektrické káble. Odstráňte všetky toxické rastliny, rodenticídy, insekticídy a iné toxíny z dosahu vášho králika.
Králiky sa dajú veľmi jednoducho vycvičiť na toaletu. Najlepšou voľbou do toalety je peletovaná podstielka. Nie je toxická a ak ju králik náhodou zje, vie ju stráviť. Dobre absorbuje vlhkosť a nepríjemné pachy. Nepoužívajte hlinu alebo hrudkovité stelivo, pretože ak by ich králik prehltol, mohlo by to spôsobiť potenciálne smrteľné upchatie čriev.
Králiky potrebujú vo svojom prostredí aj priestor na odpočinok/úkryt. Niektorým králikom stačí krabica plná sena, iní uprednostňujú uzavretú krabicu, do ktorej sa schovajú. Môžete použiť prútený alebo slamený košík, kartónovú krabicu alebo drevený domček. Ak má klietka drôtenú podlahu, mali by mať k dispozícii aj pevnú plochu, na ktorej môžu odpočívať, s umývateľným alebo jednorazovým materiálom.
Poskytnúť by ste im mali aj hračky na duševnú stimuláciu a na opotrebenie zubov, napríklad suché konáre alebo drevené žuvacie hračky pre vtáčiky. Majú tiež radi veci, ktoré sa môžu pohybovať, ako sú rolky toaletného papiera alebo guľôčky. Do hračiek môžete schovať maškrty, aby ste podporili ich prirodzené správanie pri hľadaní potravy.
MANIPULÁCIA
Správne zaobchádzanie s králikmi je veľmi dôležité. Králiky majú v porovnaní s väčšinou ostatných zvierat ľahkú kostru a silné zadné nohy im umožňujú kopať s prekvapujúcou silou. Pri nesprávnom držaní môže králik silno kopnúť a vykĺbiť alebo zlomiť si chrbticu, čo môže mať za následok vážne chronické postihnutie, ktoré si môže vyžiadať eutanáziu. Pri prenášaní králika ho chyťte za voľnú kožu medzi lopatkami a druhou rukou podoprite jeho telo a zadné nohy. Držte si králika blízko tela, aby vám nespadol. Nikdy nedvíhajte králiky za uši, pretože je to pre nich bolestivé a nekomfortné. Veterinárny lekár vám môže ukázať správny spôsob držania a prenášania králika.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)