Pre nás ľudí je často jednoduché rozpoznať psie emócie, ako je šťastie alebo strach, ale psy používajú na vyjadrenie emócií aj menej zjavnú reč. Pozorným sledovaním tohto vizuálneho jazyka môžeme znížiť stres psa, lepšie zvládať problémy so správaním, efektívnejšie trénovať a posilniť vzťahy medzi človekom a psom.
Psí jazyk zahŕňa:
- Pohyb / pozíciu tela a jeho častí (napr. nohy, chvost)
- Výraz tváre (vrátane uší a papuľky)
- Vokalizáciu (štekanie, vrčanie, kňučanie)
Takzvaný úklon pri hre pozná väčšina z nás, ale jeho kontext môže byť zaujímavý - uklonenie predných nôh je bežne viditeľné v zápale hry, ale je to tiež účinný prostriedok na zmiernenie napätia medzi psami. Ňuchanie zeme pozorujeme u neistých psov.
Zívanie je často pozorované u psov, ktorí zažívajú emocionálny stres alebo konflikt. Tento znak stresu je zvyčajne ignorovaný a zamieňaný za „ospalé“ zívanie. Pri „ospalom“ zívaní, keď sa pes prebúdza zo spánku roztiahne papuľku naširoko a natiahne jazyk, zvyčajne ho sprevádza aj natiahnutie nôh. Pri „stresovom“ zívaní zostáva jazyk v papuľke.
Olizovanie sa môže pohybovať od mierneho vystrčenia jazyka až po úplné olizovanie papule. Niektorí psi sa olizujú viac ako iní, vďaka čomu ide o ľahko prehliadnuteľný signál, no je to užitočný indikátor mierneho stresu.
Vyvalené oči možno vidieť u veľmi vystrašených psov alebo tých, ktorí sú konfrontovaní s bezprostrednou hrozbou, ako je trest. Je dôležité si uvedomiť, že pokračovanie v stresovej situácii (napr. kričanie na psa) napriek signálom psa nemá pre psa zmysel a len zvyšuje strach a stres.
Odvrátenie očí, žmurkanie a otáčanie hlavy je u psov často videné pri napomenutí / trestaní. Signalizuje to, že pes nemá v úmysle nadviazať očný kontakt. Ak osoba neodchádza, pes môže tieto signály zosilniť na zdvihnutie labky, sadnutie alebo ľah, zníženie alebo otočenie tela, močenie alebo sa stane obranne agresívnym.
Zmeny v dýchaní (dýchanie so zatvorenou papuľkou, lapanie po dychu) môžu byť signálmi výrazného napätia alebo nervozity a často sú prehliadnuté.
Stuhnutie môže predchádzať vzrušeniu a agresii v kontexte blízkej interakcie.
Pohyb a držanie chvosta sú takisto dôležité. Samotné vrtenie alebo pohyb chvosta nie je vždy ukazovateľom priateľskosti. Vrtenie chvostom znamená len to, že pes je emocionálne vzrušený. Môže to byť vzrušenie ale aj frustrácia. Ak chcete pochopiť emócie a zámery psa, pozrite sa na rýchlosť a smer vrtenia, ako aj na polohu chvosta. Pes, ktorý aktívne prejavuje upokojujúce signály, môže chvostom vrtieť ale bojazlivý pes stiahne chvost nízko k telu. V podstate platí, že čím vyššie chvost je, tým je pes asertívnejší. Psy s vysoko zdvihnutým chvostom sa cítia sebavedome, možno dokonca agresívne. Uvoľnení psi držia chvosty v neutrálnej polohe, čo však závisí aj od plemena. Niektoré plemená, ako napríklad čau-čau alebo akita, majú chvosty prirodzene skrútené nad chrbtom, zatiaľ čo plemená ako taliansky chrt majú neutrálnu polohu chvosta veľmi nízko. Ak poznáte neutrálnu polohu chvosta svojho psa, rýchlejšie spoznáte, kedy sa jeho emócie zmenili.
Keď si pes ľahne na chrbát a odhalí brucho, znamená to, že si žiada škrabkanie (ak je pes uvoľnený a spokojný). V inom prípade to však môže byť znakom značného stresu a úzkosti. Pes sa môže aj pomočiť.
Pre zlepšenie Vášho vzťahu so psíkom je veľmi dôležité naučiť sa správne tieto signály rozpoznať. Každý psík je samostatná osobnosť a veľa závisí aj od toho, z akých podmienok k Vám psík prišiel. Buďte preto všímaví, aby ste psíkovi nespôsobovali nepohodlie a stres.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity Veterinárskeho Lekárstva)
12.3. 2022
